ROČNÍK 2 ROČNÍK 2
MESTO PRIEVIDZA
Klubové príspevky 2017/18 Klubové príspevky 2017/18 ROČNÍK 4 ROČNÍK 4 ROČNÍK 6-5 ROČNÍK 6-5 ROČNÍK 8-7 ROČNÍK 8-7 UŽITOČNÉ ODKAZY UŽITOČNÉ ODKAZY ŠTRUKTÚRA KLUBU, LOGO ŠTRUKTÚRA KLUBU, LOGO ROČNÍK 0-1 ROČNÍK 0-1 ROČNÍK 3 ROČNÍK 3 TRÉNERI TRÉNERI HLAVNÁ STRÁNKA HLAVNÁ STRÁNKA Marek Viedenský  Andrej Sekera
www.mshk-mladezpd.com mshkmladezpd@gmail.com
KONTAKT KONTAKT OBSADENOSŤ ZŠ Prievidza OBSADENOSŤ ZŠ Prievidza SPONZORI A PODPORA, 2% SPONZORI A PODPORA, 2% Hokejová výstroj Hokejová výstroj
www.mshk-mladezpd.com mshkmladezpd@gmail.com
Mestský športový hokejový klub - mládež Prievidza, n.o.
HISTÓRIA HOKEJA PD HISTÓRIA HOKEJA PD
HISTÓRIA. Počiatky prievidzského hokeja siahajú pred rok 1954, kedy sa datuje prvé oficiálne stretnutie Prievidze s Pravencom. Základy hokeja možno hľadať na rôznych prírodných ľadových plochách, rybníkoch, žabníkoch a riekach. Jedna z najznámejších a svojou plochou najväčšia plocha bol práve Žabník v lokalite dnešného rovnomenného sídliska v Prievidzi. V zimnom období na ňom pravidelne vyrástlo niekoľko klzísk ohraničených snehovými mantinelmi. Na týchto plochách denne nastupovali proti sebe družstvá z jednotlivých častí - ulíc Prievidze. Bojovali proti sebe s vlastnoručne zhotovenými hokejkami, väčšinou na korčuliach, ktoré sa pomocou kľúčika pripevňovali k topánkam. Na týchto plochách vyrástla aj prvá garnitúra prievidzských hokejistov: BIELICKÝ, VYKYSALÝ, BARTÁKY, bratia GROMOVCI, ZÁN a ďalší. Neskôr aj ich pokračovatelia - bratia TULÍKOVCI, CHUDÝ, GAJDA atd. V rokoch 1954-1958 našiel hokej živnú pôdu na prievidzskom gymnáziu v rámci športových hier. O tomto hokeji možno hovoriť ako o organizovanom, pretože v ňom súťažili družstvá gymnazistov z celého Slovenska. Družstvo prievidzského gymnázia organizačne zabezpečoval Michal SVITOK. Družstvo, žiaľ, odohralo v súťaži len jedno stretnutie - v Poprade. Po prehre z turnaja vypadlo. Veľkým zážitkom účastníkov tohto zápasu bolo stretnutie s hráčmi Sparty Praha a osobitne s reprezentantom CSR Záborským, ktorý hral v Poprade exhibičné stretnutie s domácimi hokejistami. V rokoch 1958-1960 registrujeme v Prievidzi prvé klzisko, ktoré bolo osadené predpisovými drevenými mantinelmi, ktoré boli postavené najprv pod tribúnou futbalového štadióna na športovej ulici v Prievidzi (ešte so škvárovým povrchom). Neskôr bolo klzisko v areáli I. ZDŠ na ulici Sama Chalupku v Prievidzi. Kuriozitou týchto klzísk bolo, že sa na nich nepodarilo vytvoriť aspoň aký-taký lad, či už preto, že bol nevhodný podklad (škvára), nepriaznivé počasie alebo nesprávna technológia polievania (malé, resp. žiadne skúsenosti). Tak sa potom stalo, že týždeň aj dva, aktéri stretnutí po nociach polievali lad a keď na vyvrcholenie ich snaženia pozvali na priateľské stretnutie Tatranábytok Pravenec, tak sa horko-ťažko odohrala jedna tretina. A to tak, že na polovici sa ako-tak korčuľovalo, a na druhej, už ani nie na lade, ale ľadovej kaši sa na korčuliach skákalo. Aby niekoľkodňové snaženie bolo dokonale "odmenené", pred skončením prvej tretiny nám vyhodilo poistky na elektrickom stĺpe, z ktorého bolo zabezpečené osvetlenie klziska. Keďže podmienky na ďalšie pokračovanie v stretnutí boli absolútne neregulérne, dohodli sme sa so súperom, že sa stretnutie odohrá v budúcej zimnej sezóne. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že v tomto stretnutí sa hralo vo výstroji futbalovo-hokejovej (kto čo zohnal) a ako bránky slúžili tzv. lešenárske "kozy". Úroveň prievidzského hokeja začala stúpať po roku 1964, keď sa postavilo klzisko medzi slobodárňami c.4 v Prievidzi (v priestore dnešného trhoviska na sídlisku Píly). V tom čase sa dala dohromady partia nadšencov poväčšine z Futbalového oddielu Baníka Prievidza a to: Bríza, Karak, Hybský, M. Tulík, Daško, Hornáček, ale aj z okolia, hlavne z Novák - A. Oršula, Šumichrast, Mišovic a další. Mužstvo hrávalo pod hlavičkou Baník Prievidza a organizačne jeho činnosť zabezpečoval práve Oldrich Bríza. Predsedom oddielu bol Štefan Svitok. Mužstvo začalo hrávať pravidelnú súťaž kraja, kde súperili s takými tímami ako Sandrik Dolné Hámre, Banská Belá a ďalšie. Materiálne prievidzský hokej, v tom čase významne podporil hlavne mechanik Alojz HIRTH, ktorý v dielňach Bane Mládeže dal vyhotoviť hokejové bránky, odhrňovače snehu a tiež pojazdnú nádrž na úpravu ľadovej plochy, ktorá výrazne prispela k zlepšeniu kvality ladu. Tieto drobné mechanizmy sa dokonca používali aj na zimnom štadióne s umelou ľadovou plochou (až do sezóny 1974/1975, kedy boli nahradené motorovým strojom na úpravu ľadovej plochy). Hokejový výstroj, v ktorom sa vtedy hrávalo, bol obstarávaný (ako vyradený) z hokejových klubov vyšších súťaží. Korčule a hokejky si kupovali samotní hráči. Až neskôr, po veľkom snažení, bolo pre mužstvo zakúpených desať hokejok značky "Alpac", pomenovaných podľa hokejistu Slovanu Bratislava Čaplu (meno čítané odzadu). Prevádzka klziska bola zabezpečovaná hráčmi a niektorými ďalšími nadšencami ľadového hokeja, ako boli: Béla Krajnák, Alojz Hirth atd.Až do otvorenia Zimného štadióna v Prievidzi s umelou ľadovou plochou - v prípade, že zima bola nepriaznivá a prírodný lad nebolo možné urobiť - sa zápasy krajskej súťaže hrávali na dostupných ZŠ s umelým ladom (hlavne v Trenčíne, Žiline, Martine a pod.) Tieto zápasy sa hrávali v neskorých večerných hodinách, podľa toho, kedy bola ľadová plocha voľná. Nová éra ľadového hokeja v Prievidzi sa začala písať výstavbou umelej ľadovej plochy. Zimný štadión bol otvorený v 1968. Jeho majiteľom bolo mesto a samotným prevádzkovateľom Technické služby Prievidza. Keďže záujmom mesta bolo uspokojiť korčuliarsku verejnosť, bolo dosť ťažké presadzovať voľný priestor pre tréningy a zápasy hokejových družstiev (prenájom plochy vzhľadom na prevádzkové náklady bol finančne náročný). Aj v tomto období zohrali kľúčovú úlohu hokejoví nadšenci, ktorí našli spôsob ako zabezpečiť pravidelný tréningový proces nielen pre družstvo dospelých. Medzi takýchto zanietených ľudí patril Štefan Daňo, neskorší predseda hokejového oddielu, Ján Píža a mnoho ďalších. Už vtedy sa začalo aktívne pracovať so žiackymi a dorasteneckými družstvami. Organizovali sa rôzne súťaže a turnaje. V tom čase vznikol aj známy turnaj žiackych družstiev - turnaj K. K. Sizikova. Dosiahol také rozmery, že sa ho zúčastňovali družstvá zo Slovenska, Čiech a jubilejného - piateho ročníka sa v sezóne 1974/75 zúčastnilo aj družstvo z bývalého Sovietskeho zväzu - víťaza "Zlatej Šajby" - sibírske Kemerovo. V októbri 1973 nastúpil do funkcie vedúceho zimného štadióna Milan TULÍK. Funkciu prevzal od Vendela NEVIDZANA (zotrval v nej do mája 1975). V tomto období prešiel zimný štadión ale aj samotný oddiel ľadového hokeja pod Telovýchovnú jednotu Banské stavby Prievidza (TJ BS Prievidza). Výbor TJ BS Prievidza tvorili: Ignác Petráš (predseda), Štefan Daňo (podpredseda), Milan Tulík (tajomník), Anna Horváthová (pokladnícka), Dušan Loch (hospodár). S cieľom rozšíriť a skvalitniť káder hokejového mužstva sa začalo s posilňovaním družstva hráčmi z oddielov vyšších súťaží. Tak sa podarilo, že do TJ BS Prievidza prišli hráči ako: Vaško, Čubon, Vršanský, Suchánek, Panis, neskôr Tichý, Tomaškovic, Karšay ml. a ďalší. Na trénerskom poste sa vystriedali: R. Budiš a Karšay st. V roku 1974 bolo z podnetu MUDr. Michala Svitku založené hokejové stredisko mládeže pri II. ZDŠ na ulici Sama Chalupku, kde v tom čase bol riaditeľom František Géczy. Vedúcim strediska bol Jozef Juris. Bolo vytvorených niekoľko družstiev prípraviek a žiakov, ktoré začali hrávať pravidelné súťaže a žiaci žiacku ligu. Vyrástli z nich aj niektorí hráči, ktorí sa neskôr uplatnili v doraste a v družstve dospelých. Trénermi v stredisku boli MUDr. Michal Svitok, Jozef Juris, Ján Píža, Milan Tulík, Ján Gajda. V súvislosti s mládežníckym hokejom treba spomenúť Jána Pížu, ktorý bol prvým z trénerov, ktorý sa v amatérskych podmienkach staral o rast žiakov. Pre svojich zverencov robil vlastne všetko, čo bolo pre činnosť potrebné, trénerom počnúc hospodárom, šoférom a údržbárom hokejových výstrojov končiac. Zimný štadión v čase nástupu Milana Tulíka do funkcie vedúceho zariadenia bol otvorenou ľadovou plochou s umelým osvetlením. Prevádzkové budovy vrátane šatní pre hokejové družstvá pozostávali z niekoľkých unimobuniek a rozostavaná bola budova šatní, ktorá bola Banskými stavbami Prievidza v roku 1974 sprevádzkovaná. V roku 1974 boli na štadióne osadené dve malé odkryté tribúny na státie pre divákov s kapacitou približne 100-150 divákov a pred sezónou 1974/1975 bola na štadióne zmontovaná krytá tribúna na státie (dovtedy slúžila ako prehliadková tribúna pre delegácie prvomájových osláv). Na úpravu ľadovej plochy v tom čase bolo k dispozícii zopár ručných odhŕňačov snehu, hadica na polievanie ladu a pojazdná nádrž na žehlenie ľadu. Personál zimného štadióna vtedy pracoval v zložení: M. Tulík - vedúci, V. Nevidzan - prevádzkový pracovník a údržbár, Pálik a Tkáč - strojníci, Pšenák a Heriban - ladári, Zelenická a Ostašová - pokladnícky. Uľahčenie, urýchlenie a skvalitnenie práce pri úprave ľadovej plochy priniesla v roku 1974 dodávka "rolby". V máji 1975 sa po odchode Milana Tulíka stal vedúcim zimného štadióna Ján Gajda. zdroj: www.hockeyslovakia.sk